Prvá vec, ktorú sme museli začať trénovať, bol 10km beh s 8kg batohom. Ja, veľký ”geroj” som si samozrejme hneď na prvý krát naložil 8,5kg, šiel do posil�?ovne zacvičiť chrbát a hneď z posilky som zabehol 10 kolečiek okolo nášho kempu (asi 11,5km). Na druhý de�? som takmer nevstal z postele. Kto videl Angeliku, tak si vie predstaviť, ako vyzerala moja chôdza celý de�?. Dostal som prezývku ”De Pejrak”  :( . Navyše mi odišiel členok a vďaka tréningom sa mi ho do súťaže ani úplne zregenerovať nepodarilo. Ďalší šok nastal, keď došli pravidlá (MSC).... Takže nielen 8kg batoh. Oni na nás ešte navešali prilbu, sapik, opasok so zásobníkmi a poľnou fľašou plnou vody. Plus sme si museli niesť extra vodu na pitie, ktorá sa tiež nezaratávala do záťaže. Všeho všudy, sme toho vliekli okolo 14-15kg, možno viac. Navyše nás po behu čaká 1400m dlhá ”Ramboška”, ktorú budeme prekonávať so 4oma plnými 20L bandaskami. 

Doktorka samozrejme dostala ”skvelý” nápad a hneď druhý de�? sme už boli nastúpený na štarte s plnou výstrojou a výzbrojou....Vtedy sme ju ešte nechceli zabiť.......Po piatich kilometroch už mala na mále.. Po ôsmych by sme už neodpravili ani sami seba.... Navyše chudera nevládala, tak sme si prehadzovali jej bagel aj sapik, aby to aspo�? nejako zvládla. Neviem koho vtedy chcela zabiť ona.... Ale vyzerala na samovraždu :-) . Po odbehnutí trasy sme naskákali do premiest�?ovadla mikrobusového a zamierili späť do kempu.... O tri dni sme si to zopakovali... :-) Musím povedať, že nám to celkom išlo. Jednotný krok, tempo, po piatich kilometroch zastávka na strelnici, keďže podľa plánu to tak malo byť, odstrieľanie asi 60ks nábojov na rozptyl (no time limit) a na reakciu (kľak-stoj, 5sec.time limit). Odbehnutie zvyšných 6km (bežali sme zámerne viac). Prestávka a poďho na ”rambošku”. Teda.. Poviem Vám, bolo to dosť brutálne. Už samo o sebe bol problém prebehnúť 1400m rambodráhy s lahôdkovými prekážkami, ale naša iniciatívna doktorečka zabezpečila v rámci tréningu aj 20L plechové bandasky, ktoré po naplnení vážili 25kg...... Ale šak čo.... My.. Tupí vojaci sme to nevedeli a keďže sme mysleli, že majú iba 20kg, tak sme tu rambošku prebehli :-) . Po konečnom vydýchaní a slovách útechy (ktoré kôli maloletým návštevníkom tejto webky radšej nebudem uvádzať :-) ) nasledoval presun do kempu…. 

Ďalší de�? nás doktorečka privítala s úsmevom na tvári (to už sme boli v strehu, keďže s jej úsmevom nemáme dobré skúsenosti, čo sa nám aj hneď potvrdilo) a slovami ”Chlapi.. Mám pre Vás dve správy, jednu dobrú a jednu zlú” (to sme jej tiež neverili, určite budú obe zlé a ešte aspo�? 3 zlé navyše pridá) ”Dobrá je, že ak vystúpi teplota počas súťaže nad 29 stup�?ov v tieni, beh sa skráti o 2km” (super, to nám tak pomôže…cha..) ”No.. A tá zlá je, že okrem behu a rambošky ideme ešte tlačiť PickUp 300m do kopca..” ..Nikto nepovedal nič…. Večer sme sa všetci ožrali….. Druhý de�? po obede sme už tlačili PickUp… Večer som si znovu zabandážoval členok a browsoval po medicínskych webkách, aby som zistil, či si našetrím na nový :-( kua… Medzitým sme brali ešte nejakú tú teóriu, na ktorú sme neskôr škaredo doplatili, keďže sme na každú teoretickú disciplínu vybrali iného člena týmu, ktorý ju mal riešiť, ale dobrácki angláni na poslednú chvíľu zmenili pravidlá a vďaka našej taktike ”one man - one thing”, s nami pekne vyje..hm…babrali…

Ďalšie dni do súťaže už zbytočne nebudem rozpisovať, ale jeden predsa len okrajovo spomeniem. De�? pred samotnou súťažou sme si zbehli len tak rekreačne zabehnúť niekoľko kolečiek na ”tartanovú” bežeckú dráhu, ktorá je súčasťou športového areálu tunajšej univerzity. Mohlo byť tak 16:00. Už pár krát som tam bol behať. Ale o štvrtej po obede ešte nikdy. Väčšinou tak okolo ôsmej, deviatej večer. Odteraz už chodím len o 04:00 p.m :-) . Začali sa nám tam rojiť študenti a hlavne študentky. Trénovali atletiku, beh, skok do diaľky…. Hmm.. Ostali sme asi o hodinku dlhšie, než sme plánovali :-) . Teda…. Trénovanie má aj svoje svetlé stránky. Škoda, že my ženáči sa už môžeme tak akurát pokochať :-) . Študujú tu mladí (mladé) z celého sveta.. Čo viac dodať. :P. Akurát, že členok ma stále kvalitne bolel.

A teraz už konečne k samotným MSC
 
Súťaž bola naplánovaná na 19-teho mája 2004. Prespať sme šli na ”UMPU” (UMPA-United Nations Protected Area) do gréckej časti mesta Nicósia, keďže sa štartovalo už ráno o 06:00. Kvôli teplote, aby nám náhodou nemuseli skrátiť beh. Vzal som si 2 elastické obväzy, gél na členok, povrchovú bandáž, nejaké tabletky od bolesti, bandáže na kolená, komplet výzbroj, výstroj a šli sme. Eifel, najvyšší chlapík v týme vzal do istoty aj fľašu Whiskey ;) . Keď sme došli na UMPU, prekvapilo nás zistenie, že ubytovanie máme zabezpečené na jednej budove spolu s ”kobylkami”.... Teda... Ehm... S Argentínčanmi. Sú maličkí a vraj pojedia všetko čo vidia :-) . Chlapci zistili, že to nie je tak úplne pravda... Oni totiž aj vypijú všetko čo vidia :-) . Ráno už Whyska nebola.... 

Nám však taktika ožer nepriateľa a zamkni ho na izbe nevyšla. Argentínci boli veľmi priateľský a tak ich ”iba” ožrali, čo im však nezabránilo v tom, aby sa ráno dostavili na štart. Aj keď trošku pokrčení, ale vypili to ich magorácke ”matte” (veľmi silný čaj, neviem z akých lístkov to robia :-) ) a zdali sa celkom v pohode. Ja som ráno poriadne zabandážoval celý členok, takmer sadra a dúfal, že to vydrží.... Môj žalúdok sa ešte zvítal s nejakými analgetikami, myslím Brufen 400 a nejaký ten Tramal. Členok bol totiž ráno veľmi bolestivý a na nohu som dostupoval len opatrne. Zvažovali sme aj nasadenie náhradníka, ktorý s nami pravidelne trénoval. Nakoniec ale predsa len bežal ujo ”Toksik”, aj keď sám neveril, že to jeho noha zvládne :-( . 

Nasledoval nezáživný úvodný brífing, keď všetky tými stáli pod svojimi štátnymi vlajkami... Teda... Skoro všetky... My sme sa z neznámeho dôvodu museli postaviť pod Portugalskú a Maďari pod Indickú :-) . Asi kvôli medzerám medzi družstvami, lebo vlajky boli osadené na kovových stĺpoch a nedali sa len tak ľahko preniesť. Takže sme hájili aj farby Portugalska, ale Maďari to mali zase lepšie, keďže India má aj ATÓMOVÚ BOMBU ! Uááá.. :) . Preto v najbližšom čase Maďarov nasrať veľmi neodporúčam :) . 

Hneď po brífingu začala prvá ”disciplína”. Kontrola výstroje a výzbroje. Každý tým mal ako rozhodcu prideleného náhradníka iného týmu. My sme vyfasovali člena Britconu-1. Ten nám rad za radom kontroloval obsah baglov a ostatné veci na nás navešané. Slovcon (náš tým :-) ) obstál skvele. 10 bodov z 10 možných. Nezabudli sme skutočne na nič. Od vreckových obväzov, cez píšťalky (!!!) až po ”sapiky” so vsuvkami a prilby. Toto bola jediná disciplína, pri ktorej mohli mať viaceré družstvá rovnaký počet bodov. Všetky tými mali hodnotenie v rozmedzí 7-10, len Maďari dostali iba jeden bod. Atómová podpora sa začínala pomaly rozplývať v nenávratne :-) . Nasledovalo preváženie batohov. Samotný batoh musel mať minimálnu hmotnosť 8kg. Samozrejme do záťaže sa nerátala voda na pitie, ani prilba uchytená na vaku. Napriek tomu sme túto podmienku splnili a každému členovi nášho družstva navážili okolo 9kg. Napokon sme na seba navešali všetko čo bolo treba - prilba, sapik, vsuvky s nábojmi, fľaše s vodou, bodáky, poľné fľaše (nepísal som to už raz?? ), teda ďalších asi 6-7 kg navyše a takto obťažkaní stanuli sme na štarte ”Behu Smrti”. Kôli počasiu družstvá neštartovali jednotlivo, ale hromadne, teda všetky naraz. Pred behom sme sa dozvedeli jednu srandu. Nepobeží sa tým štýlom, ktorý náš tým trénoval (5km beh, strelnica, znovu 5km beh), ale....POBEŽÍME VŠETKO NARAZ! A z 10km sa napokon vykľulo 12km, čo sme ale zistili až v cieli. HUR�? ! HUR�? ! HUR�? !

Howada usporiadatelia.... Uf.... No nič... Odštartovali nás. Veľa družstiev sa hneď rozbehlo dopredu ako ovce. Naše však vyrazilo nacvičeným tempom, vo formácii a jednotlivým krokom. Po prvých 100m (štartovalo sa do kopca),som zistil, že členok sa síce ozýva, ale je to znesiteľné. Postupne s pribúdajúcimi kilometrami som ho už necítil vôbec, zato som cítil všetko ostatné :-) . Náš tým stále držal tempo a krok, čím sme si na každom checkpointe vyslúžili potlesk. Vraj sme bežali ukážkovo. Dosť nám to aj pomohlo v záverečnom hodnotení behu, lebo sa bodovalo nie len poradie v akom družstvo dobehlo, ale aj spôsob behu (formácia), tímová spolupráca (vzájomná pomoc), kompaktnosť týmu a velenie. Postupne sme sa prepracovali cez ostatné družstvá, ktorým nejako dochádzala para. Pamätám sa, že ako predposledných sme obehli Argentínčanov, ktorí dosť dlho fičali na ”MATTE”, ale nejaké 3km pred cieľom im ”čajus magorakus” vysadil :-) . Počas behu som vychlastal asi 4L vody, čo bola, ako som neskôr zistil veľká chyba. Chalani od prieskumákov z Martina nám ukázali, ako uložiť ”sapiky” a skutočne mi počas celého behu popruh nerobil problém, žeby sa mi zarezával, alebo ináč vadil v pohybe. Samopal sa mi niesol pohodlne. 

Mali sme ich vpredu prehodené cez hlavu a jedno rameno, zložené sklopky, hlav�?ou dole. Ale hlavný fígeľ bol v tom, že veľkú časť ich váhy niesla aj poľná fľaša, ktorá bola k opasku ešte ”prizichrovaná” leukoplastom, aby sa neposúvala a o �?u bola opretá hlave�? Sa-vz.58. Do cieľa sme dobehli pekne v rade podľa hodností, komplet ako tím a so správne nasratým bojovým pokrikom. Každý nám gratuloval, potľapkával po prepotených pleciach a chválil nás. Na každého som sa usmial, zhodil som záťaž, odišiel trochu stranou a začal som grcať takmer všetku vypitú vodu..... Za 1 hod. a 35 min. behu náš tím získal 8 bodov z 10. Dostali sme trochen čas na oddych, doplnenie minerálov a zbodnutie nejakých cereálnych tyčiniek. Pokusy o čiastočné osušenie uniforiem sme hneď vzdali. Bolo celý de�? pod mrakom, dusno a veci boli ako vytiahnuté z vody. Moje goratexové tričko to tiež vzdalo. Nestihačka. Mohli sme síce naštartovať nejaký Pick-up a sušiť veci na kapote, ale komu by sa chcelo? :-) . 

Poučený z tréningov, som si aspo�? nadrbal veľa, veľa púdru na slabiny. Veľmi dobrá vec. Znovu sa začal ozývať členok. Kanadu som sa však neodvážil zhodiť dole, asi by som ju už neobul. Kolegom aj mne trošku pomohla moja masáž na nohy, šak čo, keď tak pekne poprosili :-) . Ešte vlastné poopravenie bandáže na kolenách (prevencia musí byť) a pomaly sme sa začali poberať na druhú disciplínu. Tlačenie ”Pikapa” 300m do mierneho kopca. Niekomu sa to možno zdá ako pohoda. Ale skúste si to na čas. Garantujem Vám, že Vás optimizmus prejde :-) . Táto disciplína mala imitovať tlačenie poľného dela a tradícia vraj vychádza z britskej vojenskej histórie... Ďakujem pekne. 

Všetko prebehlo klasicky. Krátky brífing, nahádzanie baglov na korbu Pick-upu, štart a ” makačka jak swi�?a! ”. Zmákli sme to za 3min.25sek, pričom čas najlepšieho družstva bol 3min.13sek. Takže spoko. Tá 3 a pol minúta bola skutočne hnusná, zdalo sa mi, že to trvalo omnoho dlhšie.. uff... Zo začiatku sme šli celkom fajn, asi 40m bola rovinka, potom začínal kopec. Zaberali sme naplno, niektoré družstvá ani nedošli do cieľa. Táto disciplína sa v našom prípade mohla popýšiť najväčším množstvom použitých ”povzbudzujúcich” slovíčok, ktoré tu radšej písať ani nebudem. Eifelovy pri tomto ”tlačení poľného dela” úplne odišli kolená. A má s nimi problémy až doteraz. Trošku mu popraskali šľachy..  Teraz sa mu to zapuzdrilo a má také drobné ganglióny.. Po čase sa mu to vraj zlepší. Potrebuje to hlavne ”rozbíjať” masážami. Ja som zistil, že členok ma bolí, len ak je v kľude. Dúfal som, že to tak ostane až do konca súťaže. Fráza ”Športom k trvalej invalidite” pomaly naberala reálny charakter :-/ . Za tlačenie pikapa nám pripadlo 7 bodov z 10.

Nasledovala časť súťaže, ktorá napokon rozhodla o našom konečnom umiestnení… Teoretické testy…. Na ”pracovisku” nám došlo, akú budeme mať znovu smolu. Očakávali sme priebeh testu štýlom: úloha —> riešenie úlohy celým týmom. Mhm....”tudle”.... Angláni to zmenili na samostatný test pre každého člena družstva zvlášť. Totálne sme pohoreli. 2 body z 10 možných hovorí samo za seba. Človek sa môže snažiť, ak na teórii stratí 8 bodov... Uf.. Ešte teraz ma to štve. Proste typický slovenský vojaci... Silní a blbí (aj keď to určite nie je pravda :-) ). Maďari mali znovu iba jeden bod :-) .

Ďalšou úlohou malo byť prekonávanie imitovanej vodnej prekážky. Tu sa zohľad�?ovala hlavne tímová spolupráca a rozhodné velenie, ktoré malo koordinovať všetkých členov týmu, pretože ináč túto disciplínu nebolo možné úspešne zvládnuť. Vyzeralo to jednoducho. Na betóne vyznačený obdĺžnik asi 6x8 m, v �?om nahádzané oporné body (kamene). Našim cieľom bolo prekonať to po šírke pomocou troch 1,5m dlhých a asi 40cm širokých dosák. K dispozícii bol aj jeden ”kame�?” navyše, ktorý se si mohli ľubovoľne umiestniť do priestoru, ak by nám dĺžka dosky nepostačovala. O tejto ”oddychovej” disciplíne mal náš tým info už dopredu a dobre sme sa na �?u pripravili. Velenie bolo dobré, technická časť bola zvládnutá skvele, dosky sme rovnomerne zaťažovali a celý tým sa spoločne dostal na ”druhý breh” bez toho, aby niekto ”šľapol do vody”. 6 bodov z 10. Rozhodoval totiž aj čas a my sme na začiatku trochu stratili, lebo kame�? vraj nebolo možné hádzať :-) . Čo nám ”dovysvetlili”, až keď bolo neskoro. Tak nám neostávalo nič iné, než ho po jeho ”hodení do vody” znovu umiestniť na štart a odtiaľ znovu popodávať späť k prvému členovi týmu, ktorý ho pekne položil na zem... pardon ”do vody” :-) .

Nasledovalo Medical Skills. Tu sme si dosť verili. Konieckoncov v týme bola doktorka a šikovný zdravoťák :-) heh... Bolo nám to prd platné....:-( . Chceli sme s tým trošku vydrbať a tak začalo odpočúvanie vysielania týmov, ktoré šli pred nami (nebolo to zakázané, teda to bolo povolené :-) ). Simulovali takúto akciu: UN auto nabehlo na mínu. Jeden človek bol ťažko ranený v mínovom poli, ďalší dvaja s neurčenými zraneniami boli buď vo vozidle, alebo v jeho blízkosti. 3 týmy pred nami sa pokúšali aktivovať ”MEDEVAC”, ale ako odpoveď im vždy došlo, že záchranný vrtuľník vďaka poruche nemôže vzlietnuť a tak napokon volali len sanity. My sme si povedali, že frajersky ušetríme čas a rovno zavoláme sanity :-) . No vykonali na nás akt zrady.... Pri našom mužstve zmenili scénar... H�?upi.. Grrr...

Ideme si takto po ceste a naraz počujeme hrozný krik. Rozbehli sme sa tým smerom a čo nevidíme.. UN pick-up mimo cesty. Jeden vojak bez nohy v mínovom poli, kričí ako o dušu, reve, panika (treba uznať, že ten černoch to zahral fakt bravúrne :-) ) . Ďalší vojak v aute ”opretý” hlavou o volant a nakoniec tretí tesne pri ceste v šoku a s popáleninami v oblasti brucha. Vybalili sme lekárničky, natiahli rukavice a hor sa do ”práce”. Mne pripadol Argentínčan s popáleninami. Zvyšok týmu aj s doktorkou sa venoval ostatným zraneným. Keďže sme vo výbave nemali špeciálne náplasti ani obväzy na popáleniny, tak som okolie len jemne omyl vodou, ranu sterilne prekryl a obviazal. Celý čas som sa s ním snažil komunikovať, lebo mi upadal do bezvedomia. Nakoniec sme hodili reč o Maradonovy, keďže bol vtedy akurát v nemocnici. 

Diego sa témy hneď chytil, aj na popáleniny zabudol :-) . Pre istotu som ho však kôli bodom ešte uložil do protišokovej polohy a občas dostal facku, aby rozhodca videl, že zraneného nezanedbávam :-) . Zvyšku týmu zatiaľ ”exol” náš vojak, ktorý mal pneumothorax (vyfučal mu podtlak :-) ) a vraj masívne krvácanie do brušnej dutiny. Tak ma napadlo, prečo pri tejto simulácii musel zomrieť akurát Slovák.. Veď tam bol aj černoch. Hm.. Asi by boli organizátori obvinení z rasizmu, tak neriskovali :-) . Medzitým radista nášho týmu aktivoval sanity, ktoré mali prísť do 30 minút. Ďalší z družstva (Marek) sa začal pomocou bodáka ”prepichávať” do mínového poľa k zranenému bez nohy. Vypichaný flek označoval bielym púdrom. Vtom sa beznohý černoch v mínovom poli začal plaziť k nám. S výkrikmi typu ”I DON´T WANNA DIÉÉÉ !!! HÉÉÉLP MÉÉÉ !!!”, ”WHERE IS MY LÉÉÉG !!!”, ”DON´T LEAVE MÉÉÉ !!!”, alebo jednoduché ”FUCKÉÉÉRS !!!”. Nič nedbal našich výziev, aby sa nehýbal a zostal na mieste. Proste panika a stres. Hollywood ”šuvix” :-) . 

Doktorka okamžite vydala rozkaz k evakuácii do bezpečnej vzdialenosti. Brali sme samozrejme aj mŕtveho a popáleného. Onedlho sa ”krypeľ” doplazil až k autu a dostal sa mimo mínového poľa. Zistili sme to vďaka výkrikom ”YOU LEAVE MÉÉÉ !!!”, ”YOU FUCKÉÉÉRS !!”, ”I DON´T WANNA DIÉÉ !! YO ! YO ! BROTHERS..” (Yo ! yo ! tam samozrejme nepoužil :-) ) . Okamžite mu bola poskytnutá prvá pomoc a bol prenesený k ostatným. Keď sme ho dávali na zem ešte povedal ”No here” a potom šťavnaté ”DO PI ...!!”. Hm.. Bolo tam dosť ostrých kame�?ov :-) . Nemal toľko nadávať ;) . Znovu ma napadlo, prečo sa človek z cudzieho jazyka vždy ako prvé učí nadávky…. Asi aby vedel, keď na neho kydajú :-) . Pri vyhodnotení padla otázka, prečo sme neaktivovali vrtuľník. Doktorka s frajerským úsmevom povedala, že podľa scenára je pokazený…. ”�?no?” Opýtal sa ”forsmedo” (Force Medical Officer), ”Podľa m�?a nie” a podal jej scenár. O poruche tam vážne nebolo nič. Potom nám ešte vytkli, že sme neevakuovali aj odtrhnutú nohu :-) , navyše doktorka sa nemala aktívne zúčast�?ovať pri samotnom vykonávaní prvej pomoci. Mala iba veliť. Teda rozdeľovať úlohy, dozerať na ich správne vykonávanie a pozorovať celkovú situáciu…. Super… Ale okrem týchto troch vecí sme vraj všetko zvládli výborne. Cez prvú pomoc, rádiokomunikáciu až po samotnú evakuáciu. Avšak napriek tomu sme získali iba 4body z 10. Vraj hlavne kôli tomu vrtuľníku. No čo už.”Forsmedo”, ktorý súťaž hodnotil bol Maďar :-) . Némvadí, hor sa do ďalšej úlohy.

�? kurnik.. Znovu teoretické testy. Pozostávali z dvoch častí. Prvá - rozpoznávanie vojenskej techniky. Druhá - posúdenie situácie Strieľať/Nestrieľať, po použití všetkých výziev a varovných výstreloch. Tu sa ukázalo, že naše skriptá vojenskej techniky, ktoré nám poskytli naši logisti, neobsahujú ani desatinu toho, čo nám ukazovali ”angláni”. T-80, alebo Mi-24 sme samozrejme poznali. Aj anti-tank ”Milan”, alebo RPG. Ale keď nám začali ukazovať delá, obrnené vozy, alebo obojživelníky nejakej ”Ugandskej” výroby, tak sme skončili. Po tejto disciplíne veliteľ nášho sektoru (došiel sa na nás pozrieť aj s celým fanklubom :-) ) sľúbil, že skriptá doplnia. Nám to však vtedy bolo už prd platné. 

Pri rozhodovaní sa v situácii Strieľať/Nestrieľať, som skoro stále zaškrtol strieľať.. Tož MY.. Kombatisti :-) . Koniec koncov vraj boli použité všetky výzvy, aj varovné signály tak čo… Ja by som v niektorých prípadoch strieľal aj skôr :-) . Predstavte si, že k Vám beží sfanatizovaný chlapík ovešaný trhavinou, v očiach jasný zámer a Vy na neho kričíte ”STOJ,LEBO STRELÍM !” :-) Možno by sa začal rehotať a v tom by ste ho mohli zastreliť… Ináč by to asi nefungovalo :-) . V tejto teoretickej časti sme znovu stratili veľa bodov. Náš (ne)zisk… 3Body z 10.. :-( .

Nasledovala strelnica. Presunuli sme sa teda na �?u. Zložili vaky a po krátkom poučení zaujali palebné postavenia. Strieľalo sa 2x30 nábojov. 30 nábojov na rozptyl - bez časového limitu z ľubovoľnej polohy. A 30 nábojov na presnosť - jednotlivými ranami po dva výstrely. Vždy jeden zo stoja a jeden z kľaku. Časový limit bol na každé 2 výstrely 4 sekundy, po ktorých sa nám terč otočil (pôvodne mal byť limit 5s., ale dalo sa to spoko zmaknuť aj za 4). Terče mali podobu bežiaceho vojaka (sú to štandardné terče NATO), vzdialenosť 30 metrov. Poučený zo streleckých súťaži a z airsoftu som nasadil kolenačky, keďže podklad bol štrkový a zo stoja sa dosť rýchlo prechádzalo do kľaku. Naše družstvo strieľalo ako deviate v poradí (z desiatich). Po odstrieľaní a zaznačení zásahov, nám vedúci pracoviska oznámil, že sme zatiaľ odstrieľali zo všetkých najlepšie. Celý natešení sme sa zbalili a šli čistiť zbrane. Z rozptylu nám dali 4b. a presnosť ohodnotili na 6b. z 10.Vtedy sme trochu zapochybovali o férovosti súťaže. Je pravda, že každé pracovisko až na ”Medical Skills” vyhodnocovali anglický rozhodcovia. Ale nikto z nás nechcel veriť, žeby zvýhod�?ovali svoje tri družstvá. Dúfajme. Jedno sme však vedeli určite. Všetky anglické družstvá mali podklady na teoretické testy niekoľko dní dopredu. My sme sa k nim bohužiaľ nedostali. Smola.…

Po vyčistení Sa.Vz.58 nás čakala posledná superluxusná disciplína… ”RAMBOŠKA”. Slovcon bol písaný ako ôsmy v poradí, takže viac ako jeden a pol hodiny bol čas regenerovať sily. Usadili nás do prístrešku a čakali sme. Pomaly začalo pršať…. Svieži jarný dáždik prestal padať asi 10 min. pred naším štartom. Keď sme videli dobiehať ostatné družstvá do cieľa, hneď z nás opadli aj posledné chabé zvyšky nadšenia. Pohľad na zablatených, premočených vojakov s bandaskami, ktoré mali vďaka blatu ďalšie 2kg váhy navyše, nám rozhodne na nálade nepridal (takto napr. vyzerali členovia Britconu 1). Ozval sa náš rozhodca ”Slovak Team ! Prepare !”. Tak sme poslušne naklusali do štartovacieho štvorca, nasadili ”blembáky”, rukavice a čakali. 

Zbehol sa okolo nás celý slovenský fanklub, pozostávajúci zo všetkých hodností, od slobodníka až po podplukovníka, aby nás podporili v našom neľahkom osude. No náš psychológ zrejme ucítil príležitosť na sebarealizáciu a navyše podľa všetkého dostal vnuknutie, aby využitím svojich poznatkov pozdvihol nášho tímového ducha, ktorý padol ksichtom do blata a žuval šťavnaté dážďovky. Psychológ nás drgal do ramien (asi prvá lekcia - nadviaž priateľský kontakt, najlepšie telesným dotykom) a slovami ”Chlapci. Musíte makať!” dokázal, že je skutočným majstrom vo svojej profesii :-) . A radami typu ”Som pozeral Argentínčanov, dobre išli, ale na šikminách sa veľmi kĺže, je tam plno blata, dávajte bacha na nohy. Pri plazení sa pripravte na kaluže vody a trojmetrovú stenu už niektorí nevládali preliezť, ale Vy to musíte zvládnuť, aj keby ste mali dušu vypľuť. Však to zvládnete.. No tak! Chcem počuť odhodlanie!” nás chcel zrejme vyhecovať.. Neviem… Odpoveďou mu bolo niekoľko znudených ” Šak hééj.. hééj..” alebo ”No jasné…”. Myslím, že Eifel si do toho nechtiac grgol. Ja som pozeral na svoje čierne, zašpinené kanady a rozmýšľal o tom, že skôr ako zajtra ich veru čistiť nebudem. 

Potom k nám pristúpil veliteľ a povedal ”Chlapi! Ak to prebehnete do 12 minút, dostanete odmeny !”. Hohóó… Rambošku sme zmákli za 11minút a 24 sekúnd :-) . Veliteľ je starý psychológ ;) . 7bodov z 10. Rambodráha vyzerala asi takto: 
Prekonanie podzemného 15m zákopu, preskakovanie nástražných systémov (po zemi husto naťahané drôty vo výške asi 20cm) dĺžka prekážky asi 10m, prekonanie 2m dreveného plota, či čo to bolo tzv.”knees-up”, beh cez šikmé plošiny, beh cez ”dvere” (v zemi zarazených niekoľko holých zárubní), beh.. beh.. medzi všetkými prekážkami iba beh.. (na nervy), plazenie pod ostnatými drôtmi (s bandaskou ozajstná lahôdka), prekonanie ďalšej, tentoraz betónovej asi 2,5m steny, vodná prekážka s násypom, preliezanie a podliezanie hrubých kovových trubiek v tvare písmenka ”n” s rovnou ”strieškou”, beh do kopca.. beh… (zabil by som toho dizajnéra), preliezanie tunelov (ako deti sme sa v podobných hrali, betónové kužele, pospájané dokopy), tiež asi 10-12m, labyrint, imitované jazierko s kame�?mi (štvorec s napichanými drevenými stĺpikmi. Šaolínsky mnísi šuvix :-) ). 

Prekonanie 3m betónovej steny (total luxus :-) ), beh cez naskladané pneumatiky (každý z Vás to už určite videl v nejakom americkom filme) tzv. ”tyre-sum”, aj keď v tejto fáze to už bol skôr obozretný presun, než beh :-) , Záverečný ”šprint” do cieľa. Väčšina prekážok bola zdvojená, takže sme utvorili 2 trojčlenné družstvá a postupovali sme spoločne. Počas celej ”rambošky” popri nás bežal náš ”fanklub” (samozrejme prekážky obchádzali, ale aj napriek tomu niektorí dobehli až po nás :-) ). V cieli sme sa všetci vytešili štýlom ”kto neskáče nie je Slovák\" (skákali aj Argentínsky fanúšikovia. Asi chcú požiadať o azyl.. Ale podľa m�?a je pravdepodobnejšie, že nám nerozumeli), urobili niekoľko pamätných fotografií pre vnukov, aby sme mohli vykladať o ťažkých Libanonských bojových podmienkach, v ktorých museli ich dedovia bojovať a nasledoval presun pred vlajky, kde boli vyhlásené konečné výsledky. Automaticky sme šli pod našu domácu portugalskú vlajku a čakali. Po vyhlásení výsledkov bolo na nás vidieť sklamanie. Veľké straty bodov v oboch teoretických testoch a pokazené Medical Skills nás odsunuli až na siedmu priečku z desiatich mužstiev. Verili sme v lepšie umiestnenie :-( .

Prví boli samozrejme MFR-aci (čítaj EmEf�?r-aci :-) ), od ktorých to aj každý očakával, keďže je to v podstate ich robota a okrem trénovania ”á la” MSC ani nič iné nerobia (MFR-Mobile Force Reserve). Na druhom mieste sa umiestnil Britcon-1, pozostávajúci z inštruktorov Britskej Armády, ktorí majú na starosti telesnú prípravu vojakov a ako tretie skončilo ďalšie britské družstvo z ”UMPY”... No čo už. Maďari skončili suverénne na desiatom mieste, keď nenechali nikoho na pochybách, že toto miesto si nikým nenechajú vyfúknuť :-) . Na Slovensku by ale bolo vhodné spojazdniť a domodernizovať protiatómové kryty, aby nás veľmi neožiarilo, ak na Maďarsko padne niekoľko atómových bômb :-) . Navyše Indovia niesu veľmi dobrí v mierenej streľbe :-) . Nakoniec ešte veliteľ celej misie UNFICYP, náš ”Forsík” (Force Commander) pozval všetkých súťažiacich na ”after party”, kde ako sľúbil bude ”pives” zadara. Poďakoval nám za obetavý výkon a na rozlúčku ešte zamával. Urobili sme si ešte niekoľko fotiek, pokecali nezávezne s niekoľkými ex-súpermi a poďho pod sprchy. 

Nahodili sme nové (čisté a suché) uniformy, ktoré boli fasované do istoty ešte pred súťažou a šli sa navečerať. Po dobrej večery už však nikto z nás na nejakú ”afterparty”, alebo pivko nejak nemal náladu. Hlavy nám padali a navyše nás ešte všetkých čakala cesta ”domov”. Ja som šiel 80 km do Famagusty, kde je náš Medical Center aj s Ďurim ”Teplý Golfský prúd” Golským, alias Komando :-) . Sa čudujem, že cestou ma premohol spánok iba 2x a Ďuriho ani raz. Mal štastie, keďže riadil :-) . Na Medicale som sa vo svojej izbičke zobliekol, hodil na posteľ a zaspal spánkom spravodlivých.

Ďalší de�? ma už čakal nástup do služby a každodenná rutina. Členok sa mi po dlhodobejšej záťaži ozýva dodnes, ale po roku to snáď prejde :-) . V každom prípade nám táto súťaž pomohla dostať sa až za hranice našich fyzických schopností a pochopiť význam slova ”NA DORAZ”. Psychologický faktor bol tiež nezanedbateľný. Človek sa nestačí čudovať, koľko rezerv dokáže telo vypumpovať vďaka pocitu, že ”MUSÍM KURWA !!” :-) . Ak by mi dnes niekto položil otázku, či náhodou nemám záujem zúčastniť sa podobnej akcie, určite by som si to poriadne rozmyslel. Ale niečo mi vraví, že nakoniec by dostal kladnú odpoveď. Veď možnosť prekonať sám seba (a poraziť Maďarov    :)  ) sa nevyskytuje až tak často....

Btw: Veliteľ nakoniec samozrejme slovo dodržal a odmeny boli :) . A ešte nejaké fotky z ”Blue Beretu”, to je taký interný časák pre UN vojakov na Cypre. Viac fotiek z MSC nájdete v sekcii galéria. Tak sa majte a nedolámte sa niekde :-) .

Ps: Ak by niekto z Vás nadobudol nesprávny pocit, že mám niečo proti Maďarom, tak Vás musím sklamať :-) . Máme spoločný kemp a skoro so všetkými som veľmi dobrý kamarát. Ale veľmi radi sa doberáme :-) . Szijá...

• Fotografie nájdete vo fotogalérii ...
• Diskutovať k článu môžete na Wargames.SK ...
• Iný článok o MSC 05/2004 si môžete stiahnuť (vo formáte PDF 3,1 MB) zo stránky www.unficyp.org ...
(autor: Toksik)